SAVČO V PRAXI 1
JAR 2007
Už ste VIDELI ???
Najnovší filmový SUPERHIT!!!
Ako zachrániť doktora Mráčka alebo začiatok vodníkov na Slovensku.
Hrajú:
falošný horský vodca Drsný Horalko (vodník v ilegalite): Marek Trávniček
Vodníkova dcéra Polypropylénka Nepremokavá: Mirka
švagor a švagriná Silickí z Planiny: Michal a Dada
Emigrant Nenápadný zo Západu: Vraťo
Reportér Tlčhuba: Miro alias Energetická štruktúra
Doktorka Vendula Plachá: Miška z Popradu
Turista a ornitológ Rezinka zvaný Kukuk: Marek Kuko zo Žiliny
pani Lidka Horalková(vodníkova sestra): Editka
Tatranská Víla Kofi (mesačný lúč): Maruška
Miesto deja: Severovýchodný Kamzikistan
Autor námetu: Mirka a Marek
Scenár: Mirka a Marek
Hudba: Severín Chladiak Snehový
Špeciálne efekty: Hukot vodopádu, radostné výskanie, snehové vločky , veľa smiechu
Réžia: Mirka a Marek
Krátky úryvok z deja:
Horský vodca Horalko sa cíti pribúdajúcim vekom čoraz opotrebovanejší a unavenejší životom.
Čím viac sa snaží zmeniť svoj život, tým menej sa mu darí.
Sníva sa mu často, že je vychudnutým škrečkom, bežiacim celé stáročia v malom umelo hmotnom kolese, z ktorého nie a nie vyskočiť a oslobodiť sa.
Napriek tomu, že sa ani on a ani jeho rodina navonok nelíšia od ostatných vodcov v Kamzikistane, majú pocit, že sú balvany postupne obrastajúce machom zabudnutia.
Jedného dňa sa všetko zmenilo.
Pri páde lavíny z Groszovho žľabu zasypalo niekoľko lyžiarov.
Po niekoľkých hodinách bezvýsledného pátrania nikoho nenašli, a tak sa ostatní vrátili domov.
Zdalo sa, že neprežil nikto.
Mysliac na nezvestných, rozhodol sa po občerstvení na chate aj on vrátiť sa domov.
Noc bola pokojná, krik ranených a praskot lámajúcich sa konárov, vystriedalo ticho.
Počul tlkot svojho srdca a vŕzganie snehu pod nohami.
Zrazu zastal ani nevedel prečo.
Rozum nefungoval.
Neznáma sila mu otočila chodidlá, potom kolená, celý trup a naraz si uvedomil ako stúpa vyššie do lavíniska, priamo pod obrovský balvan veľký ako trojposchodový dom.
Doteraz tam nik nebol.
Vybral lopatku a nedočkavo ju zaboril do snehu presne tam, kde cítil, že TU treba kopať.
Zdalo sa mu, že sníva.
Dotkol sa niečoho mäkkého PULZUJÚCEHO ŽIVOTOM.
Keď ju vytiahol spod masy snehu, zistil že má pravdepodobne zlomené nohy, ležala mu v náručí odovzdane a pokojne.
Tak sa zoznámil s horskou vílou Kofi, čo v kamzičtine značí Mesačný lúč…
…..
Obidvaja náhle zistili, že sa vôbec necítia unavení aj napriek tomu, čo prežili. Práve naopak. Víle Kofi sa akoby zázrakom zcelili zlomené nohy, pokožka sa napla ako po použití najdrahších krémov renomovanej kozmetickej firmy, celulitída povedala good-bye. A horský vodca zrazu dostal hlad. Čistý, nefalšovaný, prírodný. Drsný Horalko s radosťou vytiahol z batoha celozrnné klobásky, ktoré nosil so sebou skôr preto, aby ich ponúkal svojim klientom a nie preto, že by mal na ne chuť. Ku klobáskam si vydatne prikusoval ovčí syr. Predtým by mu to ležalo v žalúdku ako balvan. No teraz jedlo okamžite strávil! Horalko s Vílou začali rozdumovať čo sa to zrazu porobilo. I objavili zárodky novej technológie. Akurát to ešte netušili a nevedeli pomenovať. I rozhodli sa hľadať spriaznene duše, s ktorými by sa podelili o svoje zázračné uzdravenia.
Cestou okolo Vrtúľnikového plesa (meno dostalo podla toho, že nijako inak sa k nemu nedá dostať) zbadali spanilú devu so zasneným pohľadom do budúcnosti ako si pláva hore-dole v ľadovej vode. Hore-dole bez. I pýtajú sa jej: “A to Ti nie je zima dievčatko?” Ona odpovedá: “A prečo?” “Pretože si v ľadovej vode,” oni na to. Polypropylénka Nepremokavá na to: “Nech mi to nepoviete, ani si to nevšimnem. Ja si tu tak plánujem jasnú budúcnosť s múdrym, bohatým, svalnatým, úžasným chlapom. Ale všimla som si, že mi to plávanie v ľadovej vode robí veľmi dobre.” Tí dvaja neváhali a skočili k nej do plesa. A naozaj! Cítili sa ako znovuzrodení. Keď sa osušili, všetci traja sa spoločne pobrali ďalej.
I prišli k Domčeku pod vodopádmi. Pri ňom ohrada plná kamzíkov. A v ohrade muž a žena – obidvaja v lotosovom sede – s pohľadmi upretými do blba, doja kamzíky. Horalko sa pýta: “A čože tu vy dvaja porábate?” “My tu len tak meditujeme”, odpovedajú muž a žena. “A to je čo za zradník?” pýta sa Horalko. Muž na to: “Táto vec Ťa zbaví myšlienok. Prišiel som k tomu v armáde. Tam mi velitelia stále opakovali, aby som nerozmýšľal a plnil rozkazy. Tak som prišiel o myšlienky. A moja žena to doviedla k dokonalosti. Tak som do nej 20 rokov hučal hlúposti, že prestala myslieť úplne.” Tak sa tí traja rozhodli, že to spolu so Silickými z Planiny vyskúšajú. Bohvie ako im to zo začiatku nešlo, ale aj tak sa potom cítili lepšie.
Nuž teraz už v pätici, sa túlali pod Horalkovým drsným vedením Kamzikistanom. Pri jednej z prechádzok zbadali v diaľke na štíte dvoch chlapov ako sa držia za ruky, spievajú, tancujú a každú chvíľu padajú na zem a smejú sa. Rozhodli sa, že pôjdu pozrieť, čo sú to zač. Keď prišli bližšie švagor Silický sa pekne po slovensky pýta: “Boha chlapi, čo to tu stvárate?” “To je dlhá história”, odpovedá jeden z nich. “Boli sme včera na Horcovej chate a tuto s mojim kamarátom Emigrantom Nenápadným (zvaným podľa úžasnej podoby, tiež BB – brnenský Budha), sme zapíjali jeho zistenie, že aj voda (nielen víno) sa dá piť. Po piatom litri svištieho mlieka sme sa pobrali prenocovať. Po ceste sme si spievali každý svoje. Ja na Kráľovej holi a on Vínečko bílé. Keďže sme boli riadne pod parou, vzniklo z toho Hu ala ala ala…. Stáť sme už nevedeli a tak sme sa museli držať za ruky. Už sme mali dávno vytriezvieť, ale drží nás to už tretí deň. Sťaby sme boli stále pod vplyvom…”, dokončil svoje rozprávanie turista a ornitológ Kukuk. Pätica neváhala a vyskúšala tie zvláštne pohyby so spevom. Za chvíľu sa už všetci váľali po zemi a smiali, až sa štíty otriasali. Nuž a ďalej ich už putovalo sedem.
V údolí zvanom Diaľničný privádzač Hrebienok 60 si pri oddychu (len periferným pohľadom) členovia skupinky všimli mihnúť sa závratnou rýchlosťou okolo nich rozmazaný tieň. Nedalo im to a chceli to čudo dohoniť. Nešlo to. Tu si švagor Silický z Planiny spomenul na svoje kontakty a vybavil vrtuľník. Tým najrýchlejším sa im nakoniec podarilo dostihnúť mihotajúci sa rýchlotieň, ktorý v skutočnosti bola Lidka Horálková alias Beatka alias Speedy utajená. Kukuk sa jej spýtal ako to dokáže. Lidka mu bez váhania odpovedá: “Keď budeš Ty pracovať dlhé roky v utajení, tiež sa naučíš tak rýchlo pohybovať.” Ostatní neváhali a hneď to vyskúšali. Po 30 km síce boli unavení, ale rozžiarené pohľady a tváre dávali tušiť, že aj toto sa stane súčasťou ich života.
Cestou okolo jaskyne Kvapeľ Om ich prekvapili nejaké zvuky. Pod previsom stal chlapík, čudne sa kýval a nahlas rozprával. “Vznikol Veverkov ľadopád skôr ako Studenovodský potok? A keď áno, tak kedy? A keď kedy, tak prečo? A keď áno, tak kedy? A keď kedy, tak prečo? A keď áno, tak kedy? A keď kedy, tak prečo? A keď áno, tak kedy? A keď kedy, tak prečo?” pýtal sa chlapík sám seba stále dookola. Pri tomto nekonečnom opakovaní otázok, si chlapík ani nevšimol ako sa dostal úplne mimo. Keď ho ti ôsmi prerušili a spýtali sa ho, čo to stvára, on zrazu precitol. Po precitnutí im reportér Tlčhuba svojim neopakovateľným spôsobom zreferoval ako úžasne sa cítil pri opakovaní tých istých slov stále dookola. Skupinka sa pridala a opakovanie slov na nich zapôsobilo presne tak ako im to reportér Tlčhuba popísal. A tak sa aj opakovanie slov stalo súčasťou ich životov.
Ich pobyt v Kamzikistane sa pomaly chýlil ku koncu. A keďže každý býval iným smerom, pobrali sa pekne na hlavnú stanicu. Cestou si všimli čokoládovňu Bou-Bou. To by však nebolo nič zvláštne nebyť útlej žienky, ktorá v čokoládovni jedla mrkvu. Pri jedení mrkvy naviac gúľala očami a strúhala zvláštne ksichty. Nedalo im to a tak sa jej Tlčhuba pýta: “Čo to robíš? Vari len nie cvičenia na zlepšenie zraku čo sa volajú Vidieť ako rys. Lebo Ti musím povedať, že rys je mačkovitá šelma a vidí úplne iným spôsobom ako človek, takže je Ti to vlastne na nič.” Doktorka Vendula Plachá sa neho pozrie spôsobom obdivuhodnej ženy a chápavo mu vysvetlí jeho nechápanie: “Mrkvu jem kvôli betakaroténu a grimasy mi pomáhajú pri komunikácii s mojou pubertálnou dcérou. Pokiaľ nezačnem robiť divné ksichty, tak so mnou nekomunikuje. Zlepšenie zraku je len vedlajší produkt.” No a ostatní neváhali, posadali si okolo nej, ohrdli niekoľkostránkovú ponuku čokolád a praliniek, a začali s doktorkou Vendulou chrúmať mrkvu. I toto sa stalo súčasťou ich životov.
Celá partia sa rozišla do svojich domovov, ale predtým sa zhodla na tom, že musia niekde nájsť človeka, ktorý všetky ich objavy spojí. Chatár z Moštenického šaleneho domu im prezradil, že pozná ženu a muža, ktorí by to boli schopní urobiť. Žena sa vraj volá Nataša pomenovaná rodičmi na počesť Nastenky Mrázikovej, známa tým, že neje a energiu prijíma v styku s kozmom. Muž Volodymyr Teroristov VšeMilujúcin pochádza z krajiny, kde sa vodka zajedá chlebom a kde nie sú cesty iba smer. Známy je svojimi šialenými pokusmi so žabami, ktoré hádže do vriacej vody a snaží sa tie pokusy robiť už aj na ľuďoch. Skupina sa rozlúčila a dohodla, že ak sa chcú pohnúť ďalej, potrebujú nájsť týchto dvoch Mudrcov Úžasných…
………..
)) Poklad sme nakoniec našli, ale cestou sme skoro nezachránili princeznú (Bea Šmolková) zahrabanú v lístí – ťažko šlapajúc v topánkach bez šnúrok. S pokladom a úsmevom všetko dobre skončilo, len nohavičky zostali navždy pod Sitnom (pokiaľ sa nenájde švárny mládenec)…
)))) 
