Rozhovor s MUDr. Savčenkom v Novom čase Nedeľa z 11.4.2010

Vladimír Savčenko tridsať rokov študuje, prečo vzťahy zlyhávajú * Dospel k tomuto záveru:
Ženy, buďte mrchami!
Marta Ostricová, Foto Petra Áčová

Všetko je v rukách človeka, ale človek je v rukách ženy.
To je odkaz doktora Savčenka, ktorý učí nežné pohlavie ako žiť. A ide na to radikálne: “Prestaňte sa sťažovať, nariekať a trpieť… Ak nie ste spokojné vo vzťahu, zmeňte to. Z puťky, muťky a slúžky domácej sa môže vykľuť obdivuhodná bytosť, pri ktorej nebude chrápať tehotný šváb, gaučový pivoterapeut, workoholik ani impotent.” Tak do toho!

Kto je Savčenko
Lekár a psychoterapeut Vladimír Savčenko sa narodil r. 1960 na Ukrajine, kde po vyštudovaní medicíny dva roky pôsobil ako detský lekár, potom štyri roky prednášal na katedre psychológie na Pedagogickej fakulte. Súčasne pracoval ako psychoterapeut a prednášal v krajinách bývalého ZSSR aj v zahraničí.
Potom sa vrhol na štúdium ľudskej psychiky, vzťahov, sebapoznávania a ľudského rozvoja. V súčasnosti usporadúva kurzy na Slovensku aj v Česku – je autorom unikátnych vzdelávacích programov Integrálna metóda rozšírenia vedomia, Partnerské a manželské vzťahy, Psychológia sexuality, Abeceda medziľudských vzťahov, Psychotechnológia úspechu a iných.

V čom podľa vás spočíva úspešnosť žien u mužov?
V komunikácii. Najskôr je to neverbálna komunikácia tela, pretože nás zaujme a v druhej fáze ide o mentálnu komunikáciu. Ak žena nie je spokojná so svojím telom a má komplexy, odráža sa to v jej správaní.

Platí to len pri zoznamovaní, alebo aj po dvadsiatich rokoch spolužitia?
Kvalita vzťahu je podmienená kvalitou tela a procesora. Ak človek nemá kvalitné telo, má komplexy, ak nemá kvalitný procesor, má problémy… Ak takíto dvaja s pošramotenými procesormi vstúpia do vzťahu, nevznikne z toho nič dobré. Popri nich vyrastajú deti, ktoré do seba nasávajú model nešťastných rodičov. A preto rodina a manželstvo začalo byť zdrojom psychickej a sexuálnej patológie. Rodičia sú chorí na mentálnej úrovni. Sú psychologicky nevzdelaní.

Čo by ste poradili ženám, ktorým to v manželstve nefunguje?
Odísť, ak sú v ňom nešťastnné.

To nie je vždy jednoduché, alebo áno?
Rodina, deti, hypotéka, spoločenské záväzky, to je to, čo človeku bráni ukončiť vzťah, ak nefunguje. Reálne im v tom nikto nebráni, ale mentálne väzby, predstavy a očakávania – to všetko ľudí straší. Zostávajú vo vzťahu zo zotrvačnosti, aj keď je nenaplnený, nerozvíja sa, nie je krajší a stáva sa z neho spoločné väzenie… Ich život je v podstate spomalená samovražda.

Dá sa to riešiť, ak nechcú odísť, ale nechcú ani pomaly umierať?
Musia začať budovať uvedomelý vzťah, ale musia vedieť aj ako. Nato treba poznať technológiu, ale tú ich nikto nenaučil. Model, ktorý tu existuje, je prehnitý, patologický. Ľuďom chýba komunikatívna zručnosť. Bolesť, zlosť, strach, úzkosť, obavy, pocit previnilosti, depresie, nenávisť, to je psychoemocionálny odpad pri komunikácii v rodine. Je deštruktívny a somozničujúci. Odplaví mnoho energie, a preto vzťah umiera.

Na čom je partnerský vzťah založený?
Ľuďom hovorievam, že vo vzťahu sa musia v prvom rade spoliehať sami na seba, až potom, a aj to iba niekedy, sa môžu oprieť o partnera. To je základ. Každý vo vzťahu musí byť sebestačný a nikto nikomu nepatrí. Je to obrovská zodpovednosť za svoje emócie, myšlienky, kvalitu svojho tela v prítomnosti partnera v danom okamžiku. Ak budeme navzájom spokojní, budeme chcieť byť spolu aj zajtra.

A keď sa jednému z nich nedostáva pozitívnej enrgie?
Ak sa mi niečo nepáči, okamžite to s partnerom preberiem. To je jediný zákon a podľa toho sa treba riadiť. Asertivita je len mejkap na kurie oká. Akonáhle začne človek komunikovať s partnerom vo svojej hlave, už je to binec v komunikácii. Je nabúraná. Neovládame kultúru komunikácie a ani sexu. Preto je v tom taký “bordel”.

Často hovorievate, že ženský svet neexistuje, prečo?
Ženy žijú na území mužského virtuálneho sveta. On je dominantný. Vojny, diskriminácia, prostitúcia, náboženstvo, to sú všetko príznaky mužského sveta. Ženy musia mužom porodiť deti, starať sa o ne i o neho, o domácnosť, popri tom zarobiť peniaze a ešte byť aj krásne a oddýchnuté, čo nie je možné. Ale všetky presviedčajú samy seba a ostatných, že to možné je. Preto chodia v nohaviciach, sú v armáde, polícii, boxujú, strieľajú, aby mužom dokázali, že nie sú horšie. Pritom si neuvedomujú, že ničia seba a v ich prítomnosti nemôže byť chlap chlapom.

Vidíte z toho východisko, ak ženy nechcú zostať iba pri deťoch a hrncoch?
Mali by si do svojho procesora nahrať nový program, ženský svet. Akonáhle sa začnú správať inak, okamžite sa začnú meniť aj muži. Prečo muž prestáva mať záujem o vlastnú ženu? Nemá mu čo ponúknuť. Je nespokojná so svojím telom, citmi, nedokáže vyjadriť svoje myšlienky, je strašidlom zo záhrady. Po pár rokoch žena priberie, má celulitídu, nehýbe sa, fajčí, čo s ňou má robiť? Radšej sa pozerá na futbal a motorky.

To azda nemyslíte vážne, že sú všetky také?
Až 80 percent žien prevádzkuje doma model slúžka, muťka, puťka, socka, kvočka. Navyše chcú byť pracovité, zodpovedné, starostlivé a obetavé. Všetko sú to deštruktívne programy pre ženu, ktoré z nej robia slúžku.

Nie je práve starostlivá a obetavá žena-matka zbožným prianim všetkých mužov?
Pretože iný model tu nie je. Ženy zabudli, že na začiatku vzťahu boli princezné. Neudržali si ten model. Kuchyňa robí zo ženy sivú myšku. Moja partnerka (22) má napríklad vstup do nej zakázaný. Vzťah muža k žene je podmienený vzťahom ženy k sebe samej. Ženy si neuvedomujú svoju moc a silu.

Ďalším modelom podľa vás je dobrá mrcha. Čo to je za ženu?
Je to žena-spotrebiteľ. Krásna, vie sa sama o seba postarať, pozná svoju cenu, dokáže si z pomedzi chlapov vybrať toho, ktorý jej vyhovuje. Ona o tom rozhodne, určí si podmienky a chlap je ešte ochotný platiť aj za jej prítomnosť.

Ona ho diriguje a on jej je za to ešte vďačný?
Ak to bude slabý muž, tak ho bude dirigovať. Ak bude ozajstným chlapom, tak má dve možnosti. Buď z nej spraví obdivuhodnú ženu, alebo ju opustí, pretože už mu nemôže nič dať. Mužov, ktorí “stoja” ešte nad mrchami, je však veľmi málo. Mrcha je žena manipulátorka, ale konštruktívna. Vie, čo chce a on sa rád nechá manipulovať, pretože nie je slúžka a je to pre oboch príjemné.

Stáva sa však dosť často, že aj obdivuhodný princ sa zmení na nepoznanie. Nemyslíte?
V prítomnosti obdivuhodnej ženy nemôže vzniknúť tehotný šváb, gaučový pivoterapeut, workoholik, impotent…

Máte pocit, že ste po rokoch pochopili ženskú dušu?
Nie. Ženská duša, to je usporiadaný chaos, ktorý je za istých okolností fascinujúci. Žena je nevyspytateľná, nepredvídateľná. Muž nikdy nevie, čo ho pri nej čaká. Žena sa však musí naučiť tvoriť krásu prostredníctvom svojich emócií, myšlienok, tela, oblečenia, je čarovná, múdra, mocná… Nepochopil som ženu, jej dušu, keby tomu tak bolo, nemal by som o ňu záujem. Je pre mňa najväčším tajomstvom.

Na základe čoho ste teda prišli k záverom, ktoré prezentujete verejnosti?
Nepochopil som dušu žien, iba som odpozoroval, kde robia chyby. Prečo hrajú úlohu matky v komunikácii s partnerom, prečo seba kladú vo vzťahu až na druhé miesto, prečo sa zamilujú do iluzórnych vlastností alebo schopností muža. To všetko je psychologický odpad. Ja ponúkam model komunikácie, ktorý vytvára harmonický vzťah.