po kurze ŽENA ZDROJ LÁSKY A KRÁSY

Keďže viac ako 2 roky po Abecede medziľudských vzťahov stále nemám odvahu absolvovať kurz MUDr. Savčenka „Integrálna metóda rozšírenia vedomia“, Vierkin kurz výhradne pre dámy „Žena, zdroj lásky a krásy“ ma veľmi potešil. Priniesol mi inšpiráciu a krásne zážitky, z ktorých mnohé boli pre mňa prvýkrát. Strávili sme štyri dni v krásnom prostredí Tatranskej Lesnej. Čo ich naplnilo? Krásne počasie, čistý vzduch, bosé nohy na zarosenej tráve, jej vôňa, vôňa zeme, žblnkot vody, hydroterapia v Studenom potoku, welness v Grand hoteli Bellevue, večera v luxusnom Grand hoteli Praha v Tatranskej Lomnici, chvíle odpočinku, rozhovory, nové informácie – zaujímavé aj šokujúce a inšpirujúce, ticho, smiech, pohyb, spev, hry, objatia. To všetko v príjemnej, komornej, pokojnej a pohodovej atmosfére… Bola som užasnutá, keď som po prvýkrát videla niekoho, kto vníma svoju nahotu úplne prirodzene, bez pocitu hanby a neistoty. Bolo to krásne a tiež som to chcela zažiť. Hoci som si nikdy nevedela ani len predstaviť, že by som odložila svoje šaty v prítomnosti iných ľudí. A predsa som to urobila! Odvahu som síce našla až na druhý deň, ale to nie je dôležité. Podstatné je, že už viem aké to je byť oblečená iba do vody, vetra, slnka… Zážitok! Zaujímavá bola pre mňa aj večera v luxusnom hoteli. Zvláštny pocit a zážitok byť v takom nezvyčajnom prostredí… Ako „darček“ sme v ten večer dostali vystúpenie detského tanečného súboru Kalinka z Moskvy. Krásne melódie, farebné kostýmy a hlavne krása, mladosť, energia, radosť z pohybu boli veľmi dojímavé a inšpirujúce. Naozaj krásny večer… Aké jednoduché bolo byť aspoň pár dní on line…

Ďakujem Vierka, že si ma pozvala na tento kurz. Veľmi si vážim, že si ma oslovila a že si ma vnímala ako niekoho, kto by mal prísť a možno niečo odovzdať ďalej. Keď si ma poprosila, aby som ukázala ako sa maľuje na hodváb, tak som to odmietala, zľakla som sa. Cítila som, že viem a mám tak málo skúseností, že sa to nehodí. Brala som to príliš vážne. Nakoniec som veľmi rada, že som to zvládla. Mala som pocit, že sa maľovanie dievčatám páčilo, že mali príjemný zážitok, že sa zabavili a možno dostali aj inšpiráciu. Maľovať na hodváb je pre mňa ako keď sa ráno zobudím a je predo mnou celý deň – biely a čistý ako hodváb. Záleží iba na mne, čím ho „naplním“ a aký farebný bude. Je to pre mňa terapia a priestor, kde môžem rozvíjať svoju hravosť, tvorivosť, spontánnosť, kde sa „učím“ nebáť sa vlastnej slobody. To všetko potrebujem ďalej rozvíjať a upevňovať aj v každodennom živote…

Celý kurz bol pre mňa ďalšia príležitosť trénovať byť medzi ľuďmi, pretože stále mám radšej samotu (no necítim sa osamelá). Mala som príležitosť trénovať nebáť sa prejaviť, nebáť sa prijímať pozornosť druhých a cítiť sa pri tom úplne prirodzene, uvoľnene. Celý čas sa preverovalo, čo už mám najmä vo vzťahu k sebe samej zvládnuté a čo ešte stále nie. A tak som každý deň absolvovala aspoň jednu-dve dávky očistného plaču. Som si vedomá, že ma ešte čaká veľa „práce“, ale teším sa na to. Nie je to „práca“, je to hra, aj keď občas na to zabúdam… Najväčšie prekvapenie a aj šok pre mňa je, že sa v atmosfére tých pár dní vytvorila malá prasklinka v mojom ešte stále „detskom“ svete. Moja absolútna istota a presvedčenie, že niektoré zážitky a skúsenosti sa ma netýkajú, nepatria do môjho života, že ich nepotrebujem a nechcem zažiť už prestávajú byť istotou… Cítim, že sa začalo rozpadávať niečo staré. Niečo, čo mi síce dávalo pocit bezpečia, ale neprinášalo nič nové. A viem, že všetko čo sa bude diať ďalej, je vec rozhodnutia… Môjho rozhodnutia…

Chcem sa poďakovať a pozdraviť Katku z Martina, Janku z Levoče, Gabiku z Piešťan, Renátku z Martina a Mariku z Rožňavy. Veľmi sa mi páčilo byť medzi Vami. Som rada, že sme sa stretli, aj keď len na chvíľu. Ďakujem Vám aj Tebe Vieročka za všetko, čo ste mi dali, aj keď o tom ani netušíte a možno to ani neviem presne pomenovať…

Jana z Popradu