Nemam pocit vlastnej dôležitosti

Wellness 03/2009

Autor Mira Kováčiková

Foto Jozef Barinka a MEDIAGE s.r.o

Interview

Nemám pocit vlastnej dôležitosti

Provokuje, podnecuje a trápi. Rozosmieva, „hecuje“ aj chápe. Aj tak by sa dal stručne charakterizovať človek, ktorý o sebe hovorí, že svojou službou zlepšuje profil ľudstva. MUDr. Vladimír Savčenko (49), pôvodom z Ruska a dnes už žijúci na Slovensku, je autorom ojedinelých vzdelávacích programov (Integrálna metóda rozšírenia vedomia, Partnerské a manželské vzťahy, Psychológia sexuality, Abeceda medziľudských vzťahov, Psychotechnológia úspechu a pod.). Venuje sa psychoterapii, valeológii – zdravému spôsobu života a osobnostnému rozvoju. Svoje poznatky šíri ďalej prostredníctvom kurzov.

Wellness: V pätnástich rokoch ste objavili v sebe hypnotické schopnosti. Ako sa prejavovali?

Za socializmu u nás v Rusku raz za mesiac do kulturáku prišiel nejaký hypnotizér. Bolo tam 300 – 500 ľudí. Urobil test rukami a tých, u ktorých cítil možno magnetizmus, zavolal na javisko a robil s nimi šou. Aj mňa zavolal. Vždy ma tieto veci fascinovali, no nevedel som, ako to realizovať. Raz som v pionierskom tábore zhypnotizoval podľa postupu toho hypnotizéra jedného kamaráta, potom ďalšieho a ďalšieho, až sa to roznieslo po celom tábore a ja som pred celým personálom mal seansu. Dostal som do hypnózy kuchárku a povedal som jej, nech povie všetko, čo si myslí o šéfovi tábora. Tá to aj na plné ústa povedala, poriadne mu vynadala. Dostal som za to škatuľu zmrzliny. Po prázdninách som svoje schopnosti skúsil na učiteľke a potom mi to zakázali. Môj záujem o tieto veci predurčil, že som šiel študovať medicínu. Tam už som dostal vážny tréning a psychovýcvik. Hypnózu sme však používali len na liečbu chorých ľudí na psy­chiatrii. Musím však povedať, že s hypnózou som zakrátko prestal, nebavilo ma to. Chýbal mi kontakt so živým človekom, tam jednoducho riešiš problémy človeka bez jeho priamej účasti. Bola to však pre mňa obrovská skúsenosť – v komunikácii s ľuďmi, v ich poznávaní. Posunulo ma to aj k duchovnému výcviku, k meditáciám, vegetariánstvu, joge.

Wellness: Po ukončení školy ste dva roky robili detského lekára. Prečo ste to zanechali?

Presadzoval som novátorský prístup, veci, ktoré dovtedy boli nemysliteľné – bol som proti očkovaniu, proti prekrmovaniu detí mäsom, mliekom, zavádzal som hydroterapiu. No a za socializmu bol taký prístup neprijateľný. Hovoril som do zdravotníckych záležitostí a nebolo to v súlade so všeobecne platnou normou. Tak som bol „nenormálny“.

Wellness: Čo zásadné ste v pediatrii presadzovali?

Pochopil som, že skôr, ako chcem vyliečiť dieťa, musím vyliečiť mamič­ku, otca, babičku, celé príbuzenstvo. Dieťa je ako čerstvá uhorka – keď ju dáš do slaného nálevu, skôr či neskôr bude slaná. Aj dieťa sa narodí zdravé, ale keď sa dostane do patologického prostredia, k rodičom, ktorí nemajú ani len pojem napríklad o zdravej výžive – to je ten slaný nálev. Vzťahy si riešia cez dieťa, používajú psycho­logické vydieranie, celé prostredie je psychicky nezdravé. Dieťa nemá inú šancu – rodičia mu môžu odovzdať len to, čo majú v sebe. Ono nemá šancu brániť sa, je ako tabula rasa a jeho mozog nahráva všetky tie patologic­ké programy psychologickej žumpy. Ja síce môžem dieťa vyliečiť, ale ak ho znovu vrátim len do patologického prostredia, môžem ho liečiť do bezvedomia. Vtedy som pochopil, že nee­xistujú nevyliečiteľné choroby, existuje len choré vedomie. A našou úlohou je práve liečiť vedomie. V mojom podaní je to teda osveta, aby ľudia boli psychicky gramotní.

Wellness: Ako to chcete docieliť?

Osvetou, prevenciou, vzde­lávaním. Nikto nepovedal, že ľudia musia byť chorí, to je totálny nezmysel. Nezmyslom je aj to, čo učia študentov na medicíne. Začnú ich zozna­movať s diagnózami, ktoré momentálne existujú. Nikto nepoužíva prírodné prostried­ky, nikto pacientom neod­porúča hydroterapiu, klystír, šťavy, hladovky… Chorý človek u lekára okamžite dostane zoznam liekov, čo má brať. Som proti tomu! Ja na svojich kurzoch ponúkam psycho­technológiu, návod na to, ako byť zdravým človekom.

Wellness: To, čo ste práve povedali, neznie optimisticky, dá sa z toho von?

Ja som iba popísal stav. Nena­dávam, nekritizujem. Len som odpozoroval to ľudské zoo a hovorím – kto povedal, že to takto má byt? Zistil som, že to sú programy, ja tomu hovorím: psychologický, náboženský, verejný a morálny odpad. Normálne počítačové progra­my, ktoré akoby nám niekto nainštaloval do nášho softvéru a my podľa nich žijeme. Ja som to len odpozoroval a hovorím: môžem to zmeniť. Nebudem meniť celý svet, ale vymyslel som psychotechnológiu, ktorá umožňuje zrušiť deštruktívne programy – ako v počítači odstrániť vírus a nainštalovať nové programy. Odpovedám teda na otázku – áno, dá sa z toho von, je to možné! Základnou myšlienkou tohto tvrdenia je fakt, že diagnóza neexistuje. Je to len stav, pro­ces, a ten nemôže trvať večne. Teda ho môžeme zmeniť, zlepšiť. A môžeš to urobiť prostredníctvom jednej jedinej veci – technológie. Na zmenu stavu je nutná psychotechnológia. Rozpracoval som ju a na kurzoch ju odovzdávam ďalej. Som vzorcom, zhmotnením tejto technológie. Ľudia, ktorí ju’ prijali a začali používať, hovoria: pán doktor, život sa mi zmenil, neuveriteľné, technológia funguje! Preto robím tie kurzy.

Wellness: O vašich kurzoch sa však hovorí aj to, že manipulujete s ľuďmi. Čo vy na to?

Samozrejme, veľa ľudí mi nadáva, majú pocit, že Savčenko je sekta, ruská duchovná mafia, že manipulujem s ľuďmi a podob­ne. Áno, všetko je manipulácia, pohľad je manipulácia, dotyk je manipulácia, urobíš urazený ksicht – aj to je manipulácia. Lenže sú dva druhy manipulácie: jedna – deštruk­tívna, a druhá konštruktívna – to je to, čo robím. Ja ich manipulujem konštruktívne, aby si uvedomovali programy, ktoré v sebe majú. A to bolí! Keď idem na masáž, tiež to bolí, ale nenadávam masérovi, že to bolí. On manipuluje s telom – odhaľuje v nás miesta, kde máme v tele bolesť. Rozmasíruje ich. Ja manipulujem s programami – to bolí na t úrovni duše, emócií. To bolí najväčšmi. Ja som arogantný, hnusný a drzý, ako sa o mne hovorí, ale iba na prvom kurze – a to je malá súčasť tej technológie, nikomu nebudem hladkať jeho pokrivené ego. Ja jednoducho riešim situáciu tu a teraz.

Wellness: Dá sa vôbec za jeden víkendový kurz zmeniť život človeka? Dosiahnuť, že začne premýšľať a žiť inak?

Nemám na to lepšiu odpoveď ako fakt, že to, čo ľudia riešia 20 rokov, my riešime behom jedného víkendu. Je to jednoduché – je to otázka technológie, nie premýšľania. Môžeš päť rokov premýšľať o tom, ako budeš jazdiť na snowboarde. Ale len čo dostaneš do rúk technológiu, jazdíš. Vyriešiš to behom pár dní. Ja všetky problémy riešim za 10 – 15 minút. Na kurze dostanú ľudia odo mňa technológiu,z ktorej budú mať osoh do konca života, multifunkčnú technológiu na riešenie ťažkých situácií.

Wellness: Akí ľudia chodia na vaše kurzy? Nie sú to len ženy – kvôli vašej charizme?volodahelenaweb.jpg

Áno, väčšiu časť tvoria ženy. Preto som aj rozpracoval program s názvom Som obdivuhodná žena. To by mala byť každá. Ženy chodia na kurzy viac nie preto, že by boli duchovnejšie založené, ale preto, že žijú na cudzom území. Na virtuálnom území mužov, chlapov. Sú tam cudzinkami a tak s nimi aj zaobchádzajú. Cudzinec bude mať vždy viac problémov ako domáci, ja o tom niečo viem, som tu 18 rokov a stále nemám občianstvo, mám tu väčšie problémy ako bezdomovec. Ženy sú na tom vo svete mužov podobne a bude to dovtedy, kým si nevytvoria svoj ženský svet. Inak nevznikne harmónia.

Wellness: Môže vzniknúť ženský svet?

Ja dávam len technológiu, aby vznikol. Je na ženách, aby to urobili. Ženy majú obrovskú silu, chlapi im nesiahajú ani po členky. To muži zničili ženy na svojom území. Už ich nefascinujú. Urobili si z nich slúžky a ako so slúžkami s nimi zaobchádzajú. Urobili si z nich konkurentov a konkurenciu musia zničiť. Boj. Rivalita. Žena si na území chlapského sveta musí zarobiť na živobytie, poradiť si s deťmi, starať sa o manžela, o domácnosť, rodičov, príbuzných, a pritom musí byť stále krásna. Tieto úlohy sú pre normálneho človeka neúnosné. Ale ženy to robia, a preto tak vyzerajú – nešťastné, s nadváhou, komplexmi, problémami. Ženy trpia chlapmi, neužívajú si ich – je len málo žien, ktoré si vedia užívať prítomnosť chlapov.

Wellness: A akí muži chodia na vaše kurzy?

Povedal by som, že tá najlepšia časť mužskej populácie. Možno si uvedomili, čo sa deje, a chcú to zmeniť. Ich najčastejším prob­lémom je komunikácia. Človek nemusí vedieť variť, ale nesmie nevedieť komunikovať. Komunikácia tvorí 90 percent našej existen­cie, no nikto nás to neučí. Naopak, –všetko je nastavené tak, aby nás odnaučili komunikovať, vystupovať na verejnosti, odnaučili vyjadrovať svoje emócie, pocity, myšlien­ky – „aby sme neboli zranení“. To všetko nás odnaučili, a preto chlapi prichádzajú s problémom komu­nikácie. Nevieme komunikovať ani sami so sebou – potom automaticky nevieme ani s inými. V zamestnaní to mužom ešte ako–tak ide, tam sú doma, v mužskom svete, ale chlap nerozumie žene, deťom, svokre… Muži riešia komuni­káciu a svoj život, lebo vedia, že tie deštruktívne programy – psychologický, morálny a náboženský odpad, ktorý majú vo svojej hlave – nefungujú.

Wellness: Ak vám príde do kurzu dvadsať ľudí, každého učíte tej istej technológii?

Raz prišiel za mnou jeden pán a hovorí, pán doktor, ja mám taký vzácny problém, a rozpovedal mi ho. Ja hovorím, pane, vy nemáte vzácny problém, vy máte vzácnu blbosť! Zapamätajte si, ľudia nema­jú rozličné problémy. Problém je iba jeden – psychologická negra­motnosť. Ľudia nevedia komuni­kovať so sebou, ani s vonkajším svetom. A na to ja mám psychotech­nológiu. Hotovo. Teda stačí techno­lógia a ešte maličkosť – na môj kurz musí prísť človek pripravený.

Wellness: Čo to znamená?

Mať odvahu. Rozhodnutie, že chce zmeniť svoj život. Byť ochotný ísť do toho aj s tým rizikom, že to bude bolieť, že to bude nepríjemné, že prídu zmeny, ktoré z hľadiska normálneho človeka sú neprijateľ­né. On musí byť na toto pripravený. A preto – všetkým “nadávam, ponižujem ich, urážam”, ale to iba na úvodnom kurze. Na dvojke nepadne už ani jedno sprosté slovo.

Wellness: Čo konkrétne si máme predstaviť pod pojmom psychotechnológia?

Je to nástroj, návod… Je to jasná, jednoznačná definícia pojmov, kto­ré umožňujú rýchlo pochopiť seba a ostatných ľudí. Tým pádom vieš, čo máš robiť, a zlepšuje sa komuni­kácia. Je to svojím spôsobom myš­lienka, ktorú z úrovne informácií musíme dostať na úroveň skutkov. To je všetko. Človek jednoducho prestane tárať a začne konať. Roz­hodnutie je na ňom, to nie je otázka slov, ale činov. Ja dám účastníkovi kurzu myšlienku, ktorú on spre­vádzkuje. Podstatné sú tri základné veci: sebapozorovanie, pozorovanie ostatných bez analýzy, hodnotenia a komentára pamätanie si, že musíš stále pozorovať seba a iných bez analýzy, hodnotenia a komentára. Príklad: riešenie zložitej situácie. Pýtam sa desiatich ľudí, čítali ste niekde návod, ako to zvládnuť? Ani jedna pozitívna odpoveď. Nikto to nevie. Ale v zložitých situáciách má človek vždy šancu. Ľudia totiž hrajú roly podľa pravidiel programu. Ak máš slabšiu energetickú štruktúru, prípadne máš slabšie postavenie v hierarchii, rodine, práci – hráš úlohu obete. Druhá je rola kata – vysoké postavenie v hierarchii, alebo silná energetická štruktúra. To sú dve roly, ktoré ľudia stoper­centne hrajú.

Wellness: A nie je nič medzi tým?

Ale samozrejme. O tom je tá moja technológia. Ponúkam aj tretiu rolu – ­rolu tvorivého človeka. Každý človek je tvorivý, lenže my svoj život tvoríme deštruktívne. Energiu na tvorbu máme, no aby energia mala pozitívny výsledok, musia byť aj programy pozi­tívne. Ale ak sú programy deštruktív­ne, žijú len na úkor našej energie, a tak nás vysilia a výsledok je deštruktívny. Minieš energiu. Je to ako s peniazmi, ak ich máš, môžeš ich použiť na stavbu centra zdravého života alebo na zbrane či drogy. Tam bude rozvoj, tam smrť, umieranie. A prachy ako prachy, len výsledok je iný. Dôležité je, cez aký program tá energia, prípadne tie prachy prejdú. To je podstata roly kreatívneho človeka.

Wellness: Môžete to viac konkretizovať na príklade partnerského vzťahu?

Vzniká hádka s manželom. Muž začína na ženu kričať. Ženy sa zvyčajne stiahnu, stuhnú. Nastupuje prvá podmienka .., sebapozorovanie. Žena si začne uvedomovať reč tela. Aha, mám plecia dole, v duchu padám. Hop, nehraj rolu nešťast­nej obete! Povie: miláčik, počkaj. Vystrie chrbát, vypne prsia, usmeje sa. Pokračuj, čo si hovoril, že som „krava prisprostastá“? Prosím ťa, „prisprostastá“ sa ako píše, s akým i? Počkaj ešte, odbehnem na záchod, hneď prídem. Muž si povie – to je čo? Hrabe jej? A už má problém on, nie ona. Alebo iný príklad. Žena začína kričať na manžela. Sebapozorovanie jej povie, uf, doktor vravel „nehraj rolu kata“! Zmierni, povie mužovi ­poď sem, zlato, pošepkám ti do uška, aby si vedel, aký si hajzeľ, aká si sviňa… No skúste sa hádať potichu’? On povie – čo? Ona zopakuje mierne, ticho, poď, pošepkám ti to znovu. Muž si myslí, že jej preskočila, zase má problém on, ona je v pohode. To je rola tvorivého človeka. A to je iba začiatok. Potom sa tvorivosť bude zdokonaľovať. Jednoducho, našou úlohou je v zložitej situácii udržať citovú, psychickú, fyzickú a energetickú rovnováhu. Ak ju človek udrží, zložité situácie neexistujú. Preto škrtáme slová ako pravda, klam, odpustenie, nevera, neopätovaná láska. To všetko je nezmysel, to sú len programy, spojené so slovami. Keď ich používaš, podporuješ deštruk­tívne programy. My podporujeme rolu tvorivého človeka. To znamená – nehraj rolu kata ani rolu nešťastnej obete v prítomnosti manžela, detí, šéfa, zamestnancov, kamarátov, nikdy. Nerieš ich, ale seba. A keď vyriešime seba, vyriešime všetko.

Wellness: Ako dlho ste robili na programe psychotechnológie?

Celý systém vznikal dlho, nebolo to zo dňa na deň a stále sa zdokonaľuje. Aj na kurzoch sa otvára hĺbka tej technológie, rozširujem ju. Desať rokov som robil len “duchárčinu”, myslel som si, že cez duchovno sa dá vyriešiť všetko. Nezmysel.

Wellness: Čo bola tá „duchárčina“?

Meditácie. Učil som meditácie a potom som na dva roky spa­dol do depresie. Ako je možné, že duchovný človek spadne do depresie? Prišiel som na to, že moje „psychologické poschodie“ nebolo vyčistené, kurie oká, ktoré som nachytal od rodičov, spo­ločnosti, sa ozvali. Ozvali sa tak, až ma stiahli z duchovných výšin na dno. Plné dva roky som bol komplet v depresií. Skúsil som to aj s antidepresívami, ale ledva som vydržal, kým prestanú účinkovať. Pod ich vplyvom som napríklad začal hovoriť vetu a na jej konci som nevedel, čo som hovoril na začiatku. A ľudia to berú roky.

Takže tvrdím – bol som v depresii služobne, dnes už viem, o čom to je, čo sa tam reálne s ľuďmi deje.

Depresia v skutočnosti neexistuje, je to len deštruktívny stav vedomia, ktorý spôsobil psychologický odpad. Dáš odpad z hlavy von a si von z depresie. A žiaden antidepresíva a psychiatrov vôbec nepotrebuješ…

Wellness: Ako ste sa z toho dostali?

Cez telo. Jediné, čo ma zachránilo, bol pohyb s telom. Posilovňa, hydroterapia, cvičenia… a sex. Raz som bol na pokraji samovraždy, zastavil som sa pred zrkadlom a pozerám sa. Naraz mi napadla otázka – pozri sa, máš krásne telo, krásnu partnerku, ktorá vedľa teba trpí tvojimi depresiami, a ty držíš v ruke zbraň a chceš spáchať samovraždu? Kto chce zomrieť? To telo chce zomrieť? Chýba mu niečo? Má strechu nad hlavou, má jedlo, má auto, má pekné šaty, to telo chce zomrieť? Kto je ten, kto chce spáchať samovraždu, a kto je ten, čo chce byť v depresií? Hovorím – telo evidentne zomrieť nechce. Zbraň som hneď odložil. Potom som začal pátrať, čo je za tým, ako je to všetko možné? To bol ten obrovský štart, ktorý ma okamžite, za sekundu vyhodil von z toho stavu a ja som sa už naň díval zhora. Mal som šťastie, že vďaka dlhoročným meditáciám mal môj vnútorný obraz sveta vysoký strop. Mnohých však zastaví nízko položený strop, celý ten morálny, psychologický a náboženský odpad a oni nemajú možnosť uniknúť.

Wellness: Veď majú pomoc psychológov, psychiatrov, to nefunguje?

Žiaľ, nebude sa to páčiť, ale tvrdím, že dnešná medicína, aj psychológia a psy­chiatria, nevidí a nerieši súvislosti. Doktor má mať štyri časti: musí byť filozof, teda musí vidieť miesto človeka v kozme, v prírode, musí chápať, ako človek súvisí s vesmírom, to je filozofický prístup k existencii človeka. Druhá úroveň – doktor musí byť psychológ, ale v prvom rade má poznať sám seba, byť psychologicky gramotným a zdra­vým. Tretia zložka je profesionalita. A štvrtá – doktor musí byť tak trochu hercom, žiadny vážny výraz, musí trochu hrať, robiť šou. A realita? Ktorý z doktorov je filozof, je zdravý, prípadne aj trochu herec? Sem–tam sa nájde profesionál. Funkčná je ledva jedna štvrtina z celej technológie. Čo taký doktor odovzdá pacientovi? Farmakoterapiu.

Wellness: Aj vy však žijete v tejto realite, na vás sa negatíva z nej nelepia?

Sám sebe som doktorom i psychológom, permanent­ne si robím autotréning, lebo permanentne žijem v zavírenom prostredí. Odsťahoval som sa na samotu. Asi 5 kilometrov okolo nikoho nemám, len rybník, kormorány a ryby. Keď skončím kurz, bežím na samotu a celý týždeň nikoho nevidím. Celý pondelok som v preventívnom revitalizačnom stave, uvediem sa do hladiny alfa a dávam do poriadku svoje zložky ­psychické, citové, emočné a energetické. Potom som ako po sprche. Keď človek robí v poli, osprchuje sa, toto je niečo podobné. Je to ako odvírusovanie. Našou úlohou je len udržiavať čistý stav. My v Rusku hovoríme: nie tam je čisto, kde upra­tujú, ale tam, kde nešpinia. Ako by ste sám seba označili – ako napríklad zjednodušene povedané opravára ľudských duší? Môže byť. Jednoducho zlepujem profil ľudstva. Ako keď človek prinesie do opravy notebook s víru­som. Moja hodnota je iba hodnotou transformátora. Nemám PVD, teda pocit vlastnej dôležitosti. Som len v službe, to je všetko.